Jedného krásneho dňa sa veverička Cilka prechádzala po lesíku , našla iba jeden jediný oriešok na ktorý dostala takú veľkú chuť že ho musela pohrýzť . Raz zahryzla a bolo po smiechu začal ju strašne bolieť zub . Kričala o stošesť aby jej pomáhali jediný kto ju počul bol Vendelín . Tak sa veľkou rýchlosťou rozbehol za ňou . Doniesol skorocel a handričku , dal ju Cilke na zub a odniesol ju domov . Cilka ho poprosila aby jej dal teplý čaj, uložil ju do postele a rozlúskal oriešky ktoré mala v skrýši . Vendelín nelenil a uvaril Cilke malinový čajík prišiel na to že v čajovni budú od dnes robiť aj ovocné čajíky. Cilka sa mu poďakovala a išla zase hľadať oriešky . Keď vyliezla na strom veľmi sa zľakla vyľakala ju víla kvapôčka ktorá si práve kúpila nové šaty z pavúčej pavučinky a tak sa im tešila že až výskala od radosti . Cilka sa strašne zľakla z jej piskľavého hlasu až spadla zo stromu a zlomila si nožičku . Vendelín ju započul a zobral si svoje zázračné liečivé vrecúško v ktorom mal : skorocel , lopúchový list , bazové, brezové obklady a vždy jeden liečivý čajík z harmančeku . Ale už poďme k Cilke. Vendelín prišiel na to že Cilka má zlomenú nohu hneď jej dal skoroceloví obklad a posadil ju na lopúchový list s ktorým ju potiahol k domčeku . V domčeku sa veverička ako tak vyliečila ale stále nebola veselá z ničoho sa netešila . Vendelín sa rozhodol že urobí Cilke oslavu poprosil Svetlanku aby zohnala nové barličky a upiekla malinový koláči s lesným ovocím . Vendelín uvaril čajík a pozvali všetky zvieratká , víly a škriatkov lesíka . Všetci sa na oslave zabávali a Cilka taktiež konečne bola po dlhom čase opäť šťastná .